Čistenie Buddhových zubov v Mandalay

Článok sprievodkyne Evy Rosíkovej uverejnený v časopise MIAU.

Čistenie Buddhových zubov je veľmi dôležitá súčasť rituálov v pagode Mahamuni, ktorá ukrýva najuctievanejšiu podobizeň Buddhu v Myanmarsku/Barme. Umývanie Buddhovej tváre je však zážitkom len pre ranostajov – začína už o štvrtej hodine ráno! Od piatej ráno začínajú do chrámu prúdiť desiatky veriacich, aby sa modlili, prinášali obetné dary a najmä (táto výsada je však určená len mužom) lepili na telo svätca jemné zlaté plátky: socha je dnes pokrytá už 16-cm hrubou vrstvou! Štyri tenučké plátky stoja 2 doláre, vyrábajú ich v zlatotepeckej štvrti silné svaly mladých chlapcov, ktoré do kúskov zlata búšia v pravidelnom rytme obrovskými kladivami celé hodiny.

Mesto mníchov I Ulice Mandalaya sú každé ráno plné holohlavých postáv zahalených v šarlátových rúchach. Mnísi. Najmenší majú sotva 5 rokov, najstarší sú už úctyhodní páni v rokoch. Každý muž by sa podľa tradície mal stať mníchom aspoň raz za život. Hoci aj len na týždeň. Rodinná udalosť je spojená s veľkou oslavou a procesiou. Dievčatkám sa zas pri tej príležitosti zvyknú prepichovať uši, aby sa mohli zdobiť náušnicami. Mladí mnísi putujú každé ráno od domu k domu s veľkými, no spočiatku prázdnymi miskami. Všade už na nich čakajú domáci, aby mohli urobiť záslužný skutok – naložiť im do misiek ryžu a iné pochutiny. Posledné jedlo mníchov je však už o dvanástej naobed – potom je čas vyhradený už len na modlitby, meditáciu a prácu. Nečudo, že mnoho mladých chlapcov sotva vydrží v kláštore len týždeň!

Najväčšia kniha sveta I Viac ako dvetisícpäťsto mramorových dosiek s textami reprezentujúcimi všetkých 15 kníh Tripitaky (budhistických kanonických textov) aj s komentármi v blízkosti pagody Kuthodaw a Sandamuni predstavuje dokopy najväčší text na zemeguli. Prečítanie celého textu sa údajne uskutočnilo v 19. storočí a trvalo 6 mesiacov – striedalo sa pri ňom 2400 mníchov. Paradoxom terajšej Barmy je, že vďaka vojenskému režimu zavedenému v roku  1962 sa knihy nachádzali ďaleko od centra miest – junta sem presunula univerzit,y, aby bola rebelujúca inteligencia čo najviac oddelená od “bežných” obyvateľov miest a nemohla ich zapojiť do masových protestov.

Morská uhorka, žraločia plutva, morský slimák a lastovičie hniezda sú lahôdky, ktoré sa dnes konzumujú na znak spoločenského postavenia.

Tanec mýtických vtákov I Najpopulárnejšou formou divadla v krajine je bábkové divadlo. Bábkoherci sú vysoko uznávaní a cenení, každé väčšie mesto má svoju stálu scénu. Ešte náročnejšou formou je však klasické tanečné divadlo sprevádzané tradičným orchestrom gamelanového štýlu (gongy, bubny, xylofóny, bambusové flauty). Najlepší tanečníci musia zvládnuť perfektne zahrať mužské aj ženské postavy, vážne aj komické polohy. Klasické predstavenie je možné zhliadnuť v Mandalay v divadle Mintha, jednotlivé tance zobrazujú výjavy z mýtického, náboženského aj ľudového života – “flirtovačka”, tanec démona, tanec mýtických vtákov či tanec pútnika s olejovou lampou.